Odkiaľ prišli naši predkovia pod Tatry
Od tajomstiev dedkovho šuplíka k siedmim pramatkám, ktoré splodili všetkých Európanov
(vyšlo: Národná obroda, Bratislava, Slovensko, 3. 1. 2002)
Prezident USA George W. Bush, ktorý má v niektorých líniách vypracovaný genealogický pôvod až do 40. generácie - teda tisíc rokov späť - má medzi svojimi predkami kopu vládcov a šľachticov rôznych krajín Európy vrátane Poľska, Česka, Španielska či Anglicka. Dlhovekí často nájdu vo svojej genealógii dlhovekých, a aj choroby prekračujú pokolenia. Gény prechádzajú z generácie na generáciu. Možno to boli práve niektoré naše vlastné gény, ktoré sa zúčastnili na stavbe pyramíd v Egypte, behali po štadiónoch prvých olympiád v Grécku alebo bojovali proti tureckej invázii na Slovensku či na opačnej strane medzi tureckými vojakmi.
Všeobecne však genealogické hľadanie našej minulosti sa donedávna mohlo začať iba niekde v tajomnom šuplíku starého otca, obsahujúcom rodné listy niekoľkých generácií, a pokračovať v archivných zápisoch. Matriky narodených, sobášov a zomrelých však končia v najlepšom prípade pred štyristo rokmi, lebo ich fary začali viesť niekedy po roku 1600.
Vedci pokračujú v mapovaní ľudského genómu, časť z nich potom získané poznatky prepája s informáciami z genealógie, archeológie a histórie.
VŠETCI SME PRÍBUZNÍ
Výskum genómu so stále väčšou istotou potvrdzuje, že celé ľudstvo pochádza z malej skupiny ľudí, ktorá žila v Afrike niekedy pred 150 000 rokmi. Z toho možno odvodiť, že sme všetci, čo žijeme na tejto planéte a nazývame sa ľuďmi, príbuzní. A že máme niekde v tej dobe aspoň jedného spoločného predka: čitateľ týchto novín, Ľudovít Štúr či japonský premiér, skinhead a Róm, náčelník Apačov, maliar van Gogh alebo tanečnica z kmeňa Zuluov.
Keď začala byť ľudstvu Afrika priúzka, bolo treba sa presťahovať do krajín väčšej hojnosti. Najprv na Blízky Východ, potom všetkými smermi ďalej do neznámych končín. Ako predpokladá americký genetik talianského pôvodu Luigi Luca Cavalli-Sforza vo svojej knihe Gény, národy a jazyky, pred odchodom z Afriky mala ľudská populácia iba niekoľko tisíc členov. Cavalli-Sforza a jeho tím sa snažili zmapovať pohyb ľudstva na základe frekvencie rôznych génov a ich mutácií v jednotlivých ľuďoch, žijúcich v rôznych štátoch a na rôznych kontinentoch.
ZAČALO SA TO V AFRIKE
Migrácia z Afriky, ktorá sa začala približne pred 100 000 rokmi, sa odohrávala predovšetkým pozdĺž morského pobrežia. Závislosť na morských vodách a rybách v strave bola veľká - o. i. o tom svedčí aj fakt, že ryba je jediné jedlo, ktoré sa zachovalo v strave všetkých národov na svete. Bez státisícročnej konzumácie rýb by sme asi intelektuálne neboli ďalej ako naši opičí bratanci, domnieva sa napríklad antropológ Michael Crawford v knihe Výživa a evolúcia. V rybacom mäse sa nachádzajú mastné kyseliny EPA a DHA, ktoré sú najdôležitejšími tukmi ľudského mozgu.
Prvé šírenia ľudstva smerovalo do Ázie: po južnom okraji Arabského poloostrova, potom po pobreží Indie a ďalej až do Austrálie a hore cez ostrovy do Číny. Tam sa tento prúd rozdvojuje a jedna jeho časť sa stáča na západ cez dnešné Rusko až do Európy, druhá pokračuje na sever, kde sa opäť delí. Pred 10- až 40-tisíc rokmi prešli niektorí ľudia do Ameriky a Grónska, druhý podprúd si to zamieril po pobreží severného Ruska až do Škandinávie. V súvislosti s tým si môžeme všimnúť podobností vo vzhľade severoškandinávskych Laponcov a grónskych Eskimákov. Do Európy viedli okrem dvoch hlavných migračných prúdov z východu aj dva ďalšie hlavné prúdy priamo z Afriky. Súčasná európska populácia je teda zmiešaná zo štyroch hlavných prúdov sťahovania ľudstva do Európy.
SEDEM PRAEURÓPANIEK
Ako spojiť tieto poznatky modernej molekulárnej biológie a genetiky s hľadaním predkov konkrétneho človeka, žijúceho v krajine pod Tatrami? Prišli jeho predkovia so slovanskými kmeňmi z východu či severu, alebo má korene v germánskych, keltských a predkeltských kultúrach, ktoré tu žili tisícky rokov pred príchodom Slovanov?
Genetické výskumy skôr potvrdzujú, že významnejšiu zložku priniesli tí, ktorí tu boli dávnejšie, ako tí, ktorí prišli počas posledných dvoch tisícročí. Dá sa to odôvodniť z porovnania genetického zloženia príslušníkov rôznych národov - je podobné bez ohľadu na to, či ide o Francúza, Slováka alebo Nemca. Rozdielne jazyky priniesli novodobí dobyvatelia - dravé menšiny, ktoré sa presadili jazykovo a vnútili svoj jazyk aj pôvodnému obyvateľstvu.
KTO JE POTOMKOM TRÓJSKEJ HELENY
Niektorí genetici skúmajú predovšetkým gény bunečného jadra, genealogicky zaujímavejšia však je genetická informácia, ktorá sa nachádza v mitochondriách, malých továrničkách na tvorbu energie pre každú bunku. Mitochondriálna DNA, teda inštrukcia pre prácu týchto elektrárničiek, sa odovzdáva iba po materinskej línii. Každý ich má navlas rovnaké s matkou, tá zasa s jej matkou, a tak ďalej. Ak je teda vaším priamym predkom po materinskej línii napríklad Helena z Tróje (a to vôbec nemusí byť nepravdepodobné), budete mať v génoch mitochondrií rovnaké inštrukcie ako ona.
Testovanie DNA na celom svete zatiaľ objavilo asi tri desiatky základných typov mutácií, teda zhruba 30 pramatiek, z toho sedem typov "patrí" prevažne k Európe. 95 % Európanov možno geneticky priradiť k jednej z týchto siedmich európskych pramatiek, ostatných 5 % má po materinskej línii korene mimo Európy. Sedem európskych typov sa vo vedeckej literatúre označuje ako H, V, J, T, X, U a K. Profesor Sykes mal pocit, že vedecké označenie písmenami je pre Praeurópanky príliš suché, a tak každej vymyslel podľa písmena meno: Helena, Velda, Jasmine, Tara, Xenia, Ursula a Katrine.
Z pohybov jednotlivých mutácií zostavil oxfordský tím približné mapy a určil, kedy ktorá mutácia prišla do Európy. Najdlhšie sa na našom kontinente zdržiavajú potomkovia pramatky Ursuly, ktorá žila niekde v dnešnom severnom Grécku asi pred 45 000 rokmi. V tom čase ešte žili v Európe dnes už vyhynutí Neandertálci, a zrejme práve potomkovia Ursuly im k vyhynutiu pomohli. O niečo neskôr, teda pred 25 000 rokmi, žila na severnom Kavkaze Xenia. Jej potomko možno dnes nájsť nielen v Európe, ale aj v Ázii a dokonca aj medzi americkými Indiánmi. To znamená, že nejaká malá skupinka potomkov Xenie musela prejsť dnešnou Beringovou úžinou do Ameriky.
Tara žila pred 17 000 rokmi niekde v Toskánsku (severné Taliansko). Velda sa narodila v rovnakom čase vo Španielsku. Helena, ktorá založila najúspešnejší klan Európy (asi 40 % Slovákov, Rakúšanov, Britov alebo Nemcov nosí v sebe jej mtDNA), žila pred 20 000 rokmi niekde na sever od Pyrenejí zhruba v miestach dnešného francúzskeho mesta Perpignan. Najneskoršie pres 12-tisíc rokmi došli na sever do Británie, čo potvrdzuje kostra muža z jaskyne Gough's Cave - obsahovala práve túto mtDNA. Ďalšia pramatka Katrine žila pod talianskymi Alpami pred 15 000 rokmi. Jedným z jej potomkov je slávna múmia z alpského ľadovca, 5500 rokov starý Ötzi, ktorý leží zmrazený v bolzanskom múzeu archeológie.
Ak šesť vymenovaných pramatiek žilo z hľadiska podnebia v pomerne ťažkom prostredí (na sever od Álp boli ľadovce a vtedajšie Taliansko či Španielsko neboli také teplé ako dnes), zakladateľka siedmeho klanu Jasmine prežívala relatívne jednoduchý život v teple sýrskej savany niekedy v čase, keď vznikalo poľnohospodárstvo, teda asi pred 10 000 rokmi. Do Európy prišli jej potomkovia ako poslední, ale priniesli aj znalosti pestovania rastlín a chovu domácich zvierat.
(pôvodne vyšlo v denníku Národná obroda (Slovensko) a na: www.narodnaobroda.sk/dnes/13_001.html)
KAREL MACHALA
12/2016: Blíže k tématu moje nová kniha (psaná česky) - Bližšie k téme moja nová kniha (písaná po česky): Kdo jsme a odkud přicházíme? Netušené souvislosti hledání předků.
Obrázok k článku:
Ramses II. Takto vyzerá 3215 rokov po svojej smrti ryšavý faraón Ramses II. Žil asi 92 rokov a mal približne sto detí - koľko obyvateľov zemeguľe patrí medzi jeho priamych potomkov?